ORDINARIÁT VIKARIÁT MINISTERSTVA VNÚTRA ZVJS v rámci projektu FARA.SK
Väzenský vikariát

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA BENEDIKTA XVI.
k účastníkom medzinárodnej konferencie riaditeľov väzenských služieb Rady Európy

Vaša Excelencia, zástupkyňa generálneho tajomníka, dámy a páni,

som rád, že vás môžem prijať pri príležitosti vašej konferencie. Najprv chcem poďakovať talianskej ministerke spravodlivosti prof. Paole Severino a zástupkyni generálneho tajomníka Rady Európy Dr. Gabrielle Battaini-Dragoni za pozdravy, ktoré vyslovili v mene všetkých prítomných.

Záležitosti trestnej justície sú neustále dávané do pozornosti verejnosti a vlád; obzvlášť v čase, keď ekonomické a sociálne rozdiely a narastajúci individualizmus živia korene kriminality. Existuje tu však tendencia obmedziť diskusiu iba na legislatívny aspekt otázky trestných činov a sankcií alebo na súdny proces - ako čo najrýchlejšie dospieť k rozsudku, ktorý čo najviac zodpovedá trestnému činu. Menšia pozornosť sa venuje spôsobu výkonu trestov. V tomto smere je spolu s rozmerom „spravodlivosti“ ďalším zásadným prvkom rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. V mnohých krajinách sa však stále nedodržiava. Napriek tomu, že je tento rozmer nenahraditeľný, negarantuje v plnej miere práva jednotlivca. Na dosiahnutie efektívnej prevýchovy páchateľa je potrebná nielen formulácia zásady, ale konkrétny záväzok za účelom jeho reintegrácie do spoločnosti, ktorý je aj v záujme dôstojnosti páchateľa. Osobná potreba väzňa podstúpiť vo väzení proces nápravy a dozretia je v skutočnosti potrebou samotnej spoločnosti preto, že znamená nielen opätovné získanie osoby, ktorá môže prispieť k spoločnému dobru, ale aj preto, že tento proces zníži pravdepodobnosť kému pokroku, hoci zostáva ešte kus cesty. Vytvorenie dôstojnejšieho väzenského prostredia a zaistenie efektívnejších prostriedkov na podporu a spôrecidívy a tým aj ohrozenia spoločnosti. V posledných rokoch sa dospelo k veľsoby formovania väzňov nie je iba otázkou finančných prostriedkov: je potrebná aj zmena mentality, aby sa prepojila diskusia týkajúca sa rešpektovania ľudských práv väzňov so širšou diskusiou o samotnej implementácii trestnej justície.

Ak má ľudská spravodlivosť v tejto oblasti vzhliadnuť na božskú spravodlivosť a nechať sa ňou tvarovať, je nutné, aby prevýchovná funkcia trestu nebola považovaná iba za vedľajší alebo druhotný aspekt trestného systému, ale naopak za vrcholný a významný moment. Aby sme „praktizovali spravodlivosť“, nestačí, aby ten, kto je považovaný za vinného z trestného činu, bol jednoducho potrestaný. Je potrebné, aby sa pri potrestaní urobilo všetko pre nápravu a zlepšenie človeka. Ak sa tak nestane, spravodlivosť sa nevykonáva v úplnom zmysle. V každom prípade je dôležité usilovať sa, aby sme sa vyhli situácii, keď sa trest, ktorý zlyhá vo svojej prevýchovnej úlohe, stane trestom, ktorý nielenže nevychováva, ale paradoxne akcentuje a nie zabraňuje náklonnosti k trestnej činnosti a predstavuje nebezpečenstvo trestaného pre spoločnosť.

Ako riaditelia väzenských služieb spolu so všetkými ostatnými pracovníkmi zodpovednými za správu justície v spoločnosti môžete významným spôsobom prispieť k podpore tejto „pravdivejšej“ spravodlivosti, „ktorá je otvorená oslobodzujúcej sile lásky“ (Ján Pavol II., Posolstvo pre slávenie jubilea vo väzniciach z 9. júla 2000) a spojená s ľudskou dôstojnosťou. Vaša úloha je v istom zmysle ešte rozhodujúcejšia než úloha zákonodarcov, pretože aj keď existujú primerané štruktúry a zdroje, účinnosť reedukačných stratégií záleží vždy na vnímavosti, schopnostiach a ochote osôb povolaných k tomu, aby realizovali to, čo je na papieri. Úloha väzenských pracovníkov, nech už pracujú na akejkoľvek úrovni, iste nie je ľahká. Preto chcem dnes vaším prostredníctvom vzdať česť všetkým pracovníkom väzenských služieb, ktorí vykonávajú svoje povinnosti s nasadením a oddanosťou. Kontakt s tými, ktorí sa previnili a teraz musia za to pykať a záväzok potrebný na navrátenie dôstojnosti a nádeje tým, ktorí už často okúsili prehliadanie a opovrhovanie, pripomínajú poslanie samotného Krista; on prišiel na svet nie na to, aby volal spravodlivých, ale hriešnikov (porov. Mt 9, 13; Mk 2, 17; Lk 5, 32), privilegovaných príjemcov Božieho milosrdenstva. Každý človek je povolaný k tomu, aby sa stal strážcom svojho brata a prekonal tak vražednú ľahostajnosť Kaina (porov. Gn 4, 9). Predovšetkým od vás sa očakáva, že prevezmete starostlivosť o tých, ktorí vo väzenských podmienkach podľahnúc zastrašovaniu a zúfalstvu môžu ľahšie stratiť zmysel života a hodnotu ľudskej dôstojnosti. Skutočné rešpektovanie osôb, práca v prospech nápravy odsúdeného, podpora skutočne výchovného spoločenstva: tieto oblasti sú obzvlášť naliehavé v kontexte narastajúceho počtu „väzňov cudzincov“, ktorí sú často v ťažkých a povážlivých situáciách. Nepochybne je nutné, aby sa úloha väzenských zariadení a ich personálu prepojila s ochotou väzňov podstúpiť obdobie formovania. Nie je preto postačujúce len čakať a veriť v pozitívnu odpoveď: je potrebné povzbudzovať a vyzývať prostredníctvom iniciatív a programov, ktoré pomôžu premôcť záhaľčivosť a prekonať samotu, v ktorej sa väznení často nachádzajú. V tomto smere je obzvlášť dôležité podnecovanie foriem evanjelizácie a duchovnej starostlivosti, ktoré sú schopné vyvolať v odsúdenom šľachetnejšie a hlbšie pohľady a prebudiť v ňom entuziazmus pre život a túžbu po kráse vlastné tomu, kto v sebe objaví vtlačený nezmazateľný obraz Boha.

Ak existuje dôvera v možnosť obnovy, väzenie môže plniť svoju reedukačnú funkciu a stať sa pre uväzneného príležitosťou okúsiť vykúpenie získané Kristom vo Veľkonočnom tajomstve, ktoré uisťuje o víťazstve nad všetkým zlom.

Milí priatelia, úprimne vám ďakujem za toto stretnutie a za všetko, čo robíte a zvolávam na vás a na vašu prácu bohaté požehnanie od Pána.

21. novembra 2012

Benedikt XVI.

Preklad: ThLic. Peter Vojtech Rakovský OP

Upravila: Mgr. Petra Mrvová


↑