ORDINARIÁT VIKARIÁT MINISTERSTVA VNÚTRA ZVJS v rámci projektu FARA.SK
Väzenský vikariát

Posolstvo svätého Otca Jána Pavla II.
na Slávenie jubilea vo väzniciach

1. V rámci slávenia tohto Svätého roka 2000 nemohol chýbať Deň Veľkého jubilea vo väzniciach. Brány väzenských ústavov naozaj nesmú vylúčiť z duchovných dobrodení tých, ktorí časť svojho života musia prežívať v nich.

Keď myslím na týchto bratov a sestry, na úvod chcem vysloviť želanie: Kiež by Zmŕtvychvstalý Pán, ktorý vstúpil cez zatvorené dvere do Večeradla, vstúpil aj do všetkých väzníc na svete a našiel prijatie v srdciach ľudí, ktorí sú v nich zatvorení, a priniesol im mier a láskavý pokoj.

Ako vieme, Cirkev slávi v tomto Jubilejnom roku osobitným spôsobom tajomstvo vtelenia nášho Pána Ježiša Krista. Veď uplynulo už dvetisíc rokov odvtedy, ako sa stal Boží Syn človekom a prišiel prebývať medzi nami. Dnes rovnako ako vtedy sa nám ponúka Kristova spása, aby nám podľa Božieho plánu priniesla bohaté plody dobra; pretože Boh chce zachrániť všetky svoje deti, najmä tie, ktoré hľadajú cestu návratu, ak sa od neho vzdialili. Dobrý Pastier sa ustavične púšťa po stopách svojich stratených ovečiek. Keď sa s nimi stretne, vezme ich na plecia a nesie naspäť do svojho ovčinca. Kristus sa chce stretnúť s každým človekom, bez ohľadu na to, v akej situácii sa ten nachádza!

2. Stretnutie Ježiša s človekom má za cieľ jeho spásu. Je to spása ponúknutá, nie vnucovaná. Kristus očakáva od človeka, že ho prijme s dôverou, ktorá mu otvorí myseľ pre veľkodušné rozhodnutia, schopné napraviť spáchané zlo a podporovať dobro. Niekedy je to dlhá cesta, ale určite podnetná, pretože človek po nej nejde sám; veď ho sprevádza sám Kristus a pomáha mu. Ježiš je trpezlivý spoločník na ceste, vie rešpektovať tempo a rytmus ľudského srdca, aj keď neúnavne povzbudzuje každého kráčať cestou, ktorá vedie k záchrane.

Skúsenosť Jubilea je tesne spojená s ľudským prežívaním plynutia času. Jubileum chce dať tomuto času zmysel. Na jednej strane nám pomáha prežívať spomienky a poučiť sa zo všetkých životných skúseností, na druhej strane nás pripravuje na budúcnosť, v ktorej úsilie človeka a Božia milosť musia spolupracovať na tkanive času, ktorý nám ostáva prežiť.

Kto sedí vo väzení, myslí s ľútosťou alebo s výčitkami na pominuvšie dni, keď býval slobodný. Neľahko znáša prítomnosť, ktorá sa mu zdá nekonečne dlhá. V tomto ťažkom položení pevná viera môže človeku pomôcť nachádzať vnútornú rovnováhu, akú potrebuje každá ľudská bytosť. Toto je jeden z dôvodov, prečo je Jubileum také dôležité pre väzenský život: prežívanie Jubilejného roka za mrežami môže viesť k nečakaným ľudským a duchovným obzorom.

3. Jubileum nám pripomína, že čas patrí Bohu. Tejto zvrchovanej výsade Boha sa nevymyká ani čas strávený vo väzení. Predstavitelia verejnej moci, ktorí pri plnení zákonných predpisov zbavia človeka osobnej slobody, pričom kratší alebo dlhší čas jeho života kladú akoby do zátvorky, musia vedieť, že nie sú pánmi času väzneného človeka. Rovnako však ani ten, kto sa nachádza vo väzení, nesmie žiť s vedomím, akoby sa mu bol čas väznenia nenávratne odobral: lebo aj čas vo väzení je Boží čas. A ako taký sa musí prežívať. Je to čas, ktorý treba obetovať Bohu ako príležitosť pre pravdu, pokoru, pokánie i vieru. Jubileum je spôsob, ktorý nám má nielen pripomenúť, že čas patrí Bohu, ale že okamihy, v ktorých môžeme všetko „obnoviť" v Kristovi, sa stávajú pre nás „Rokom milosti Pána".

Počas Jubilejného roka sú všetci prizvaní, aby zosúladili rytmus vlastného, jediného a neopakovateľného srdca s rytmom srdca milosrdného Boha, ktorý je vždy pripravený sprevádzať každého človeka na ceste k spáse. Pravda, väzenský život občas predstavuje nebezpečenstvo odosobnenia jednotlivca, keďže ho zbavuje mnohých príležitostí prejaviť sa verejne. Musí však myslieť aj na to, že pred Bohom platia iné kritériá. Jubileum je časom ľudskej osoby, v ktorom pred Bohom je každý sám sebou, bytosťou na jeho obraz a podobu. A každý je vyzvaný urýchliť svoj krok za spásou a pritom pokročiť aj v postupnom odhaľovaní pravdy o sebe samom.

4. Jubileum nechce nechať veci také, aké sú. Jubilejný rok v Starom zákone mal „znova ustanoviť rovnosť medzi všetkými potomkami Izraela, lebo otváral nové možnosti pre rodiny, ktoré stratili vlastný majetok a dokonca osobnú slobodu" (apoštolský list Tertio millennio adveniente, 13). Vyhliadka, akú pred každým otvára Jubilejný rok, je teda príležitosťou, ktorá sa nesmie premárniť. Jubilejný rok treba využiť ako príležitosť na nápravu prípadnej nespravodlivosti, na zmiernenie prísnosti rozsudkov a na nápravu toho, čo by bolo inak stratené. A ak toto platí pre každú ľudskú skúsenosť, pretože všetko ľudské sa dá zlepšovať, tak sa to týka ešte viac skúseností vo väzniciach, kde prichádza aj k osobitne delikátnym životným situáciám.

Avšak Jubileum nás nabáda nielen prijímať opatrenia na nápravu nespravodlivostí. Jeho význam je aj pozitívny. Tak ako je Božie milosrdenstvo stále nové vo svojich podobách a vytvára nové príležitosti zdokonaľovať sa v dobrom, tak aj slávenie Jubilea znamená usilovať sa hľadať nové príležitosti na nápravu v každej osobnej aj spoločenskej situácii, aj keď je zdanlivo beznádejná. Ešte zjavnejšie to je vo väzenskom živote: nepodporovať iniciatívy zamerané v prospech väzňov by znamenalo urobiť z uväznenia obyčajný akt pomsty spoločnosti a tým vyvolať vo väzňoch nenávisť.

5. Veľké jubileum je príležitosťou pre uväznených, aby uvažovali o svojej situácii, a to isté možno povedať aj o občianskej spoločnosti ako celku, ktorá sa denne musí vysporadúvať so zločinnosťou. Platí to aj o vrchnostiach, ktoré sa majú starať o verejný poriadok a o verejné blaho, ako aj o právnikoch, ktorí by mali uvažovať o zmysle trestu a navrhnúť lepšie riešenia pre spoločnosť.

Táto téma sa v dejinách nastoľovala nejeden raz. Značný pokrok sa docielil v prispôsobovaní trestného systému dôstojnosti ľudskej osoby, ako aj vo vypracovaní účinných záruk zachovávania verejného poriadku. Ťažkosti a námahy, aké sú spojené s výkonom spravodlivosti, a ešte viac utrpenie, ktoré je spojené s väzenským životom, svedčia o tom, že treba ešte mnoho vecí vykonať.

Sme ešte ďaleko od chvíle, keď si budeme istí vo svedomí, že sa urobilo všetko na predídenie zločinu a na jeho účinné potlačenie tak, aby nespôsobovali ďalšie škody a aby sa páchateľovi ukázala cesta k náprave a k pozitívnemu začleneniu sa do spoločnosti. Keby všetci, čo majú dajakým spôsobom do činenia s týmto problémom, chceli využiť príležitosť ponúkanú Jubileom a rozmýšľali ďalej v tomto smere, azda by ľudstvo urobilo veľký krok dopredu k pokojnejšiemu a vyrovnanejšiemu spoločenskému životu.

Trest odňatia slobody je taký starý ako dejiny ľudstva. V mnohých krajinách sú väznice preplnené. Niektoré sú vybavené celkom prijateľne, v iných sú však životné podmienky veľmi povážlivé, ak nie priam nedôstojné človeka. Z údajov, ktoré sú všeobecne dostupné, vyplýva, že táto trestná forma má všeobecne iba čiastočný úspech v zápase so zločinnosťou. Ba v niektorých prípadoch sa zdá, že táto trestná forma spôsobuje viacej problémov, ako rieši. Toto nabáda nanovo premyslieť problematiku a pokúsiť sa o určitú reformu. Aj z tohto hľadiska je Jubileum príležitosťou, ktorá by sa nemala zanedbať.

Podľa Božieho plánu by mal každý človek zohrať svoju úlohu pri budovaní lepšej spoločnosti. To zjavne predpokladá vyvinúť veľké úsilie aj pri predchádzaní trestným činom. Ak sa napriek tomu kriminálne skutky páchajú, potom všetci, ktorí sa zúčastňujú na zabezpečovaní verejného blaha, musia sa podľa miery svojej kompetencie pričiniť, aby bola možnosť nápravy a osobného i spoločného rozvoja, poznamenaného zodpovednosťou. Toto všetko sa nesmie pokladať za utópiu. Tí, ktorí môžu, sa musia usilovať dať tomuto zámeru právnu formu.

6. V tomto ohľade musíme dúfať v zmenu zmýšľania, ktorá privedie k príslušnej úprave právneho systému. Prirodzene, to predpokladá silný spoločenský konsenzus a osobitné odborné schopnosti. Dôrazná výzva v tomto zmysle prichádza z veľkého množstva väzníc na celom svete, v ktorých sú izolované milióny našich bratov a sestier. Tí žiadajú predovšetkým úpravu väzenského systému a vo viacerých prípadoch aj reformu trestného zákonodarstva. Zo zákonných noriem niektorých štátov by sa mali vyčiarknuť tie predpisy, ktoré popierajú dôstojnosť a základné práva človeka, ako aj zákony, ktoré zabraňujú väzňom výkon náboženskej slobody. Budú sa musieť revidovať aj väzenské poriadky, ktoré nedožičia ťažko chorým a umierajúcim väzňom dostatočnú starostlivosť. Rovnako sa musia posilniť inštitúcie, ktoré sa starajú o právnu ochranu chudobných.

Avšak aj v prípadoch, keď je legislatíva na uspokojujúcej úrovni, sú väzni vystavení mnohému utrpeniu, ktoré pramení z iných príčin. Myslím predovšetkým na nedobré podmienky, v akých sa nachádzajú nápravné ústavy, v ktorých musia väzni žiť, ako aj na šikanovanie, ktoré väzni musia niekedy strpieť pre etnickú, hospodársku, sexuálnu, politickú alebo náboženskú diskrimináciu. Mnoho ráz sa väzenie stáva miestom násilia, pripomínajúceho to prostredie, z ktorého väzni často pochádzajú. To, prirodzene, marí akékoľvek zámery prevychovávať ľudí väznením.

Na ďalšie ťažkosti narážajú väznení vtedy, keď chcú udržiavať pravidelné kontakty so svojimi rodinami a so svojimi najmilšími. Často možno konštatovať závažné nedostatky v práci inštitúcií, ktoré by mali podporovať prepustených a pomáhať im pri začleňovaní do spoločnosti.

Výzva štátnikom

7. Veľké jubileum roku 2000 sa začleňuje do tradície Jubilejných rokov, ktoré ho predchádzajú. Slávenie Svätého roka bolo vždy pre Cirkev i pre svet príležitosťou urobiť niečo pre spravodlivosť vo svetle evanjelia. Tento čas je aj podnetom pre spoločnosť, aby prehodnotila ľudskú spravodlivosť podľa Božej spravodlivosti. Iba vecné posúdenie fungovania trestného práva, čestné preskúmanie cieľov, ktoré sleduje spoločnosť, keď čelí zločinnosti, a seriózne zhodnotenie prostriedkov používaných na tento účel viedlo a bude viesť aj v budúcnosti k zisteniu úprav, aké sa budú musieť urobiť.

Nejde tu o automatické a iba čisto „kozmetické" udeľovanie milostí v tom zmysle, že neskôr - po uplynutí Jubilejného roka - pôjde všetko zasa ako predtým. Ide tu o zavedenie nových iniciatív, ktoré budú tvoriť solídny základ pre úprimnú obnovu nielen zmýšľania, ale aj inštitúcií.

V tomto zmysle treba podporiť tie štáty a vlády, ktoré plánujú prehodnotiť alebo prispôsobiť svoje väzenské systémy a zladiť ich s potrebami ľudskej osoby, aby pokračovali v tejto dôležitej úlohe. Pritom by mali venovať viac pozornosti aj iným trestom ako zbavovaniu slobody.

Aby sa život vo väzení stal humánnejší, je nanajvýš potrebné plánovať konkrétne kroky, ktoré podľa možnosti umožnia zamestnávať väzňov prácou, ktorá ich uchráni pred duševným úpadkom spojeným s nečinnosťou. Takto ich treba zapájať do formačných programov, ktoré napomôžu ich opätovné začlenenie do sveta práce po uplynutí výkonu trestu. Okrem toho sa nesmie zabúdať ani na psychologické vedenie, ktoré môže pomôcť riešiť mnohé osobnostné problémy. Väznica nesmie byť miestom skazy človeka ani miestom záhaľky a nerestí, ale sa musí stať miestom nápravy.

Tomuto cieľu s určitosťou napomôže, ak sa väzňom poskytne možnosť prehĺbiť ich vzťah k Bohu a ak sa im umožní zapojiť sa do akcií solidarity a dobročinnosti. To urýchli ich opätovné začlenenie do spoločnosti a väzenskému prostrediu dodá vyššiu životnú kvalitu.

V súvislosti s týmito návrhmi, ktoré sú otvorené smerom do budúcnosti, a ako pokračovanie tradície, ktorú zaviedli moji predchodcovia pri príležitosti Jubilejných rokov, obraciam sa s dôverou na zodpovedných činiteľov štátov a prosím ich, aby prejavili znak zhovievavosti voči všetkým uväzneným. Skrátenie trvania trestu, hoci aj to najmenšie, by bolo pre väzňov jasným znamením vcítenia sa do ich situácie. Takéto znamenie s určitosťou vyvolá v ich srdciach kladný ohlas, povzbudí ich v ľútosti nad spáchaným zlom a bude ich viesť k osobnému pokániu.

Prijatie tohto návrhu u kompetentných činiteľov povzbudí väzňov hľadieť do budúcnosti s novou nádejou a bude aj výrečným znamením, že vo svete, ktorý sa otvára tretiemu kresťanskému tisícročiu, sa čoraz viac presadzuje ozajstná spravodlivosť, založená na oslobodzujúcej sile lásky.

Privolávam požehnanie Pána na všetkých zodpovedných, ktorí vykonávajú spravodlivosť v spoločnosti, ako aj na tých, ktorých postihla sila zákona. Kiež by Boh dal bohato žiariť svoje svetlo na každého a kiež by všetkých naplnil nebeskými milosťami.

Všetkých uväznených, mužov i ženy, kdekoľvek na svete, ubezpečujem o svojej duchovnej blízkosti, v duchu ich objímam ako bratov a sestry jedinej ľudskej rodiny.

Vo Vatikáne, 24. júna 2000.

Ján Pavol II.


↑