ORDINARIÁT VIKARIÁT MINISTERSTVA VNÚTRA ZVJS v rámci projektu FARA.SK
Väzenský vikariát

Pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. Františka Rábeka k Vianociam 2009

Vážení priatelia, ako každý rok tak i teraz by som chcel každého a každú z vás pozdraviť týmto krátkym vianočným zamyslením.

Nevyčerpateľný zdroj inšpirácie Dvaja priatelia si pozerajú obrazy v Luvri. Zastali pred obrazom a jeden z nich, prekvapený, hovorí: - Pozri, aká chudobná rodina, sú takí chudobní, že bývajú v maštali. A pokračoval: - Pozri, aké chudobné dieťa, namiesto postieľky má iba slamu. Druhý mu uznanlivo prisviedča. Prvý nechápavo krúti hlavou: - Takí chudobní – a dali sa namaľovať Tiziánovi!? Pravda je totiž taká, že nie táto chudobná rodina sa dala namaľovať alebo vyobraziť na mozaike, lež príbeh tejto rodiny inšpiroval a inšpiruje veľkých i malých umelcov všetkých čias.

Čo je zvláštne na rodine z Betlehema? Nie sú to teda v prvom rade vonkajšie okolnosti. Je to dieťa, ktoré v takýchto podmienkach prišlo na svet. Pravda je totiž taká, že dieťa, ktoré sa pred dvetisíc rokmi, za panovania rímskeho cisára Augusta, narodilo v Betlehemskej maštali, bolo Božím Synom, stvoriteľom a udržiavateľom celého vesmíru – spolu s večným Bohom Otcom a Duchom Svätým. Z tohto dôvodu dostala táto udalosť jedinečný význam a je výzvou pre každého človeka, nielen pre umelcov – aby sa nad ňou zamyslel. Chcem vás pozvať, aby sme sa zastavili pri jednej stránke tejto hlbokej skutočnosti: totiž, že Boží Syn sa stal človekom v rodine. Tým potvrdil trvalý a nenahraditeľný význam rodiny. Tým jasne potvrdil nenahraditeľnú dôležitosť manželstva a rodiny, čo neskôr vo svojom učení aj jasne vyjadril, keď na otázku svojich súčasníkov, či môže muž prepustiť svoju manželku , odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19, 3-6) Rodina Jozefa a Márie žila aj potom v skromných podmienkach, ba prežili aj osud utečencov i ťažké chvíle. V tom všetkom sa však prejavovala a osvedčovala ich vzájomná láska, ktorá pramenila v ich vzťahu k Bohu a v ich snahe vo všetkom plniť jeho vôľu. Vyjadril to aj umelec na mozaike: novonarodený Ježiš má rozopäté ruky , ako by objímal všetkých ľudí a súčasne vyjadruje ochotu dať sa pre nás ukrižovať; Panna Mária mu jednou rukou slúži a druhou napodobňuje jeho gesto. Akoby vyjadrovala, že nasledovaním Ježiša sa aj ona bude učiť plniť vôľu nebeského Otca i keď bude treba trpieť spolu s Ježišom. Jozefov zamyslený postoj pri pohľade na oboch vyjadruje jeho snahu pochopiť Božie pôsobenie v jeho rodine a slúžiť poslaniu Ježiša a Márie. Rozzelenaná palica v jeho ruke pripomína, že v živote Jozefa ako potomka kráľa Dávida, sa splnila Božia predpoveď, podľa ktorej z Dávidovho kmeňa vyrastie výhonok, ktorý sa má stať kráľom na veky. Touto „ratolesťou“ sa stal jeho adoptívny syn, Ježiš. Jozef si uvedomuje aké poklady mu zveril Boh v osobách Ježiša a Márie a s úctou a radosťou sa dáva do ich služby.

Najkrajší vianočný darček...

Na Štedrý večer s radostnou zvedavosťou odbaľujeme darčeky, ktoré nám dali naši najbližší. Z obsahu spoznávame niečo z ich pozornosti a lásky. Nebolo by však potrebné práve počas Vianoc lepšie poznať ten dar, ktorý nám vo svojom Synovi, cez Svätú rodinu, dal sám Boh? Nestálo by za to, vo svetle tejto Božej lásky, pod vedením Kristovho evanjelia, lepšie poznať ten dar, ktorý nám dal Boh v manželovi, manželke, v dieťati či v deťoch? Je potrebné myslieť na to, že Boh vás povolal na spoločnú cestu životom, že vás zveril jedného druhému a deti zveril rodičom. Boh vám dôveruje, ale chce vám aj pomáhať, aby ste túto dôveru nikdy nesklamali a nachádzali ste najhlbšie šťastie a radosť v tom, že sa Boh i vaši blízki môžu na vás vždy spoľahnúť.

Želám preto každému z vás, aby slávenie Vianoc bolo i časom prehĺbenia vášho vzťahu k Bohu, a to tak osobnou modlitbou, ako aj stretnutím s Kristom v spoločenstve Cirkvi pri bohoslužbách. Kristus nás totiž učí obetavej láske – počnúc od betlehemských jaslí až po jeho kríž na Kalvárii. Svojím zmŕtvychvstaním nám však ukazuje aj to, že takáto láska vedie k víťazstvu života , vedie k záchrane a trvalému šťastiu , pretože vedie k Bohu.

V dnešnej komplikovanej dobe môžu byť naše rodiny pevné vo vzájomnej láske a v trvalej jednote iba vtedy, ak každý člen rodiny bude pevne zakotvený vo vzťahu k Bohu, ak bude žiť v zodpovednosti pred ním a čerpať od neho pomoc a silu pre uskutočňovanie opravdivej lásky za každých okolností. Každý človek, ale zvlášť vy, čo pôsobíte v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch a musíte zvládať rozličné záťaže, potrebuje pevné zázemie dobrej rodiny. Nestačí však len očakávať pomoc od členov rodiny, lež každý z nás musí pre rodinu aj niečo robiť. V prvom rade sa musíme snažiť o to, aby sme boli prínosom pre rodinu. Musíme sa ním stávať celým svojím životom, osobným i tým profesionálnym. Konkrétne dáme svojim blízkym najavo, že pre nás znamenajú veľa tým, že si pre nich nachádzame dosť času, že žijeme s nimi a pre nich.

Rodina – nositeľka nádeje

Dobrá rodina, ukotvená v Bohu, je dôležitá nielen pre súčasnosť ale zvlášť pre budúcnosť. Veď rodina je prostredím, v ktorom sa z Božích rúk prijíma dar nového ľudského života. Pri sobáši sa kňaz pýta snúbencov: „Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a zákonov jeho Cirkvi?“ To „Áno“, ktoré ste vtedy tak ochotne povedali, je potrebné premieňať teraz na skutky. V prvom rade ochotou prijať deti; ak to zdravotné a existenčné podmienky dovoľujú, aj viac než dve alebo tri. Krátkozraký egoizmus mnohých manželských párov a genocída vlastného národa legalizovaná potratovým zákonom zapríčinili to, že Slovensko vymiera. Panna Mária prijala Ježiša nielen ako svoje dieťa, lež súčasne ako vykupiteľa ľudstva a spolu s Jozefom sa o neho obetavo starali. Ani dnes by nemali mať rodičia vzťah k deťom len z hľadiska svojich záujmov, lež mali by si uvedomovať, že s ich deťmi má svoje plány aj sám Boh, že majú byť nositeľmi budúcnosti tak pre spoločnosť ako i pre Cirkev. Tento pohľad nádeje nech vás, milí rodičia, inšpiruje k snahe o zodpovednú ľudskú a kresťanskú výchovu vašich detí. Snažte sa im byť príkladom. Postupne ich uvádzajte do vzťahu k Bohu, do spoločenstva Cirkvi ako aj do správnych vzťahov k ľuďom a k plneniu vlastných povinností. Že to môžu dokázať aj rodiny príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, to dokazuje skutočnosť, že otec pápeža Jána Pavla II. bol vojakom a otec súčasného Svätého Otca Benedikta XVI. bol policajtom. V týchto vašich úlohách a snahách vám chcú duchovne pomáhať kapláni Ordinariátu. S dôverou sa na nich obracajte a ochotne prijímajte duchovné služby, ktoré vám ponúkajú.

Všetkým vám: príslušníkom ozbrojených síl, zvlášť tým, čo sa nachádzate v zahraničných misiách, príslušníkom polície, hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, väzenskej a justičnej stráže i colnej správy ako i vašim rodinám úprimne želám a od Pána Boha vyprosujem pokojné a s radostnou vierou prežité Vianočné sviatky a Božie požehnanie do všetkých dní nového roka.

S úctou a láskou vás pozdravuje váš biskup – ordinár Mons. František Rábek


↑