ORDINARIÁT VIKARIÁT MINISTERSTVA VNÚTRA ZVJS v rámci projektu FARA.SK
Väzenský vikariát

Združenie Matta Talbota

ukončenie činnosti

Združenie Matta Talbota ukončilo svoju činnosť k 1.1.2011.

Svätá omša ako poďakovanie za službu

Za všetkých väzenských dobrovoľných spolupracovníkov katolíckej duchovnej služby biskupský vikár Bartolomej Juhás, SDB slúži svätú omšu 24-tého v mesiaci. Prvá svätá omša bola 24. septembra 2008.

Trnava

Kvet - prostriedok vyjadrenia pocitov

Ako sa cítim?, Čo prežívam ? Na tieto otázky odpovedali väzni počas katechézy v Hrnčiarovciach n/Parnou trochu netradičným spôsobom v mesiaci apríl 2009. Svoje pocity vyjadrovali kreslením kvetu.

Ruža a tŕne vyjadrovali autora kresby, ktorý sa síce prirovnal k ruži, ale zároveň sebakriticky vidí seba samého aj v osídlach tŕňov. Tulipán dvíha svoju hlavičku k slnku, smerom do neba, a to je zase človek, ktorý túži po Bohu. Slnečnica za mrežami umiestená vo váze, to je skutočnosť ďalšieho muža vo väzení, ale aj on dvíha svoju hlavu k „slnku.“

Iste najzaujímavejšie boli dve kresby. Jedna z nich vyjadruje túžbu odsúdeného muža, aby bola jeho rodina súdržná a jednotná, kde je v strede Božia láska.

Tá druhá vyjadrovala túžbu človeka po Bohu kvetom, ktorý rastie do neba, a vystiera svoje ruky ku krížu.

Zároveň na začiatku týždňa modlitieb za duchovné a kňazské povolania sme si spoločne priblížili posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI., vysvetlili sme si ho, a venovali tejto téme naše modlitby.

Už tradične zároveň v tomto týždni prebieha aj medzinárodný týždeň modlitieb za väzňov a celé väzenské prostredie, vrátane obetí kriminality, pracovníkov väzníc a justície, za rodiny väzňov, kňazov a všetkých, ktorí pracujú v duchovnej službe odsúdeným. Aj táto téma bola zahrnutá do našich modlitieb, spolu s výzvou, aby sme v nej pokračovali na tieto úmysly každý deň.

Oľga Stropkovičová

... PÁSIKAVÝ ODPUST

Nedávno som prežil v skutku zaujímavý a podnetný zážitok, o ktorý by som sa chcel teraz s Vami podeliť. Stalo sa to presne 14. 8. 2008, a od toho dňa sa na niektoré veci pozerám akosi odlišne. Netvrdím, že sa mi zmenil celý svet a všetko je náhle inak, ale viem, že vnímam inými očami a cítim iným srdcom. Azda vidím skrze Krista ... dúfam ...

V ten deň sme slávili odpust a slávili sme ho v našej ústavnej kaplnke. Tá je zasvätená Sv. Maximiliánovi Mária Kolbemu, františkánskemu kňazovi a mučeníkovi. Dalo by sa o ňom popísať množstvo krásnych a zaujímavých vecí, keďže viedol skutočne bohatý a plodný život, avšak mňa zaujala predovšetkým jedna, lepšie povedané bolo to jeho sebaobetovanie sa a bezhraničná láska ku blížnemu svojmu. Tento kňaz totiž bez váhania obetoval to najcennejšie, čo mal - svoj život - pre dobro niekoho iného, koho ani nepoznal.

Verím, že toto dokáže iba človek neuveriteľnej vnútornej sily, ktorý je vyrovnaný sám so sebou a so všetkým. Skrátka človek, čo má formát. Sám by som toho určite nebol schopný, a preto má môj najhlbší obdiv.

Keď som sa teda podozvedal tieto veci a dal som si dohromady súvislosti, náhle som sa cítil malý, hlúpy a bezvýznamný. Všetky moje problémy a strasti sa zrazu zdali byť úplne zbytočné. To, že som momentálne tu, že nemám okolo seba príbuzdných , ktorých milujem, že neviem čo ma čaká, či neistá perspektíva do budúcna, to všetko sa akosi stratilo niekde v nenávratne. Krásne na tom je, že mi to skoro vôbec nechýba, veď predsa len to bolo súčasťou môjho ja. Avšak ešte krajšie bolo, že podaktorí spoluodsúdení boli na tom podobne. Mal som pocit, akoby sa im v tvárach zračilo to, čo mne v srdci, sťaby som i m videl v očiach pohnutie, záblesk pochopenia, že to, čo doteraz považovali za správne , možno až také správne nebolo. Azda ste porozumeli, že nie je dôležité čo je, ale čo bude potom. Mali sme skvelú príležitosť pochopiť, že s Ježišom nikdy nie si sám a takto vo dvojici sa nám kráča ľahšie. Je predsa úžasné mať niekoho, o kom vieš, že ťa nikdy nezradí a môžeš sa naňho vždy a všade spoľahnúť. Som si istý, že semienko bolo zasiate v každom z nás a ak vyklíči aspoň jedno, tak je to dôvod na oslavu. A takisto dôvod na vďaku.

Ďakujeme Maximilián.

odsúdený Andrej


↑