ORDINARIÁT VIKARIÁT MINISTERSTVA VNÚTRA ZVJS v rámci projektu FARA.SK
Väzenské farnosti - Košice-Šaca

Košice-Šaca

Základné informácie

Dekanát:
Košický väzenský dekanát
Farnosť:
Ordinariát OS a OZ SR
farnosť svätého Vincenta z Pauly
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca
Adresa:
Budovateľská 1
priečinok č. 28
Košice-Šaca
040 15
Katolícky väzenský kaplán:
Mgr. Štefan Blanár
telefón: 055 / 28 32 111
fax: 055 / 28 32 901
e-mail: stefan.blanar(zavinač)zvjs.sk

História farnosti

  • Od 1. 8. 2001 do 30. 3. 2020 Mgr. Rudolf GALAMBOS pôsobil ako pedagóg poverený zabezpečovaním duchovných služieb, väzenský kaplán, od roku 2010 ako väzenský dekan.
  • 1. 5. 2004 - zriadená väzenská farnosť sv. Vincenta z Pauly na ÚVTOS Košice-Šaca.
  • 1. 3. 2006 - zmena názvu farnosti na: Ordinariát Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky, farnosť sv. Vincenta z Pauly na ÚVTOS Košice-Šaca.
  • 20. 3. 2011 - prinesenie relikvie svätého Cyrila do väzenskej kaplnky.
  • Od 1. 4. 2020 - za katolíckeho väzenského kaplána je menovaný Mgr. Štefan Blanár.
  • Patrón - životopis

    Vincent De Paul, kňaz
    sviatok 27. september:
    * 24. apríl 1581 Pouy (dnes Saint-Vincentde-Paul) pri meste Dax, južné Francúzsko
    + 27. september 1660 Paríž, Francúzsko

    Sv. Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax vo Francúzsku na úpätí Pyrenejí. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Bolo ich šesť detí a od malička museli tvrdo pracovať. Vincent mal od malička zmysel pre chudobných a kde mohol, tam ich obdaroval. Keď to videl otec, zaumienil si, že urobí všetko preto, aby sa jeho syn stal kňazom. Tak sa aj stalo.

    Odišiel k františkánom, tam nadobúdal základné vedomosti. Bol veľmi usilovným a nadaným a čoskoro si sám zarábal na živobytie doučovaním iných. V roku 1597 prešiel na univerzitu v Toulouse. To už stálo veľké peniaze. Otec predal voly aj pluh, len aby syn mohol študovať. V roku 1600 bol Vincent vysvätený za kňaza. Potom pokračoval v štúdiách v Zaragoze a v Toulouse.

    V roku 1605 cestoval z Marseille do Narbonu. Bola to krátka plavba loďou. Cestou ich však prepadli piráti, zajali ich a odvliekli do severnej Afriky. Tam ich predali za otrokov. Vincent pracoval ako pomocník u lekára, neskôr na veľkostatku. Bol vzorným robotníkom a povzbudzoval svojich druhov, aby vytrvali. Rozprával im príbehy zo života svätých a učil ich žalmy. Dostalo sa to do uší jednej z troch žien farmára. Zašla za Vincentom a veľmi sa jej zapáčilo, čo rozprával. Spolu sa dohodli a tajne aj s jej mužom opustili Afriku. V roku 1607 pristáli vo Francúzsku. V Avignone sa ona dala pokrstiť a jej muž, ktorý bol kresťanom – odpadlíkom, znovu vstúpil do Cirkvi.

    V tom isto roku navštívil Rím a potom sa stal dvorným kňazom v Paríži u kráľovnej Margity z Valois. No Vincentovi sa to nepáčilo. V roku 1612 sa stal správcom farnosti na jednom parížskom predmestí. Neskôr bol vymenovaný za farára do obce Chatillon–les-Dombes. Mal vplyv na grófsku rodinu Gondiovcov, pomáhal pri výchove troch synov, z ktorých sa jeden stal významným vojvodom a druhý kardinálom. S finančnou i morálnou podporou grófky Gondiovej sa začal venovať kazateľskej činnosti, chodili z dediny do dediny s viacerými kňazmi. Arcibiskup sa tomu tešil, pretože mnoho hriešnikov si našlo cestu späť do Cirkvi. Roku 1625 im venoval dom, kde Vincent usporiadal svoje bratstvo, ktoré v roku 1631 potvrdil pápež Urban VIII. ako kongregáciu. Vincent ich nazval lazaristami podľa domu sv. Lazára, ktorý dostali do daru. Vincent vystaval dom pre chudobných a chorých, chodil do väzníc a neúnavne sa staral o tých, ktorí to potrebovali.

    Popri mužskej kongregácii založil v roku 1633 so sv. Lujzou de Marillac apoštolskú spoločnosť žien – Dcéry kresťanskej lásky. Nepredpísal im uzavretý kláštorný život ani slávnostné večné sľuby. Chcel, aby sa čím viac venovali tým, ktorí to potrebujú. Staral sa o padlé ženy, starých, založil pre nich nemocnicu, vybudoval tzv. blázinec. Zaviedol duchovné cvičenia pre kňazov, ale aj pre laikov. Posielal svojich kňazov ako misionárov do Poľska, Maďarska, Škótska, Írska, Tunisu, Alžírska... Popritom ani jeden nevynechal rozjímanie, hlbokú modlitbu, sv. omšu a modlitbu breviára. Bojoval proti jansemizmu – pesimistickému bludu, ktorý sa vtedy šíril vo Francúzsku.

    Posledných jedenásť rokov svojho života veľmi trpel na bolestivú zimnicu. Zomrel náhle – 26. septembra 1660 veľmi zoslabol. Zaopatrili ho sviatosťami zomierajúcich a na druhý deň, 27. septembra 1660 zomrel. Mal osemdesiat rokov. Po pol storočí našli jeho telo neporušené. Roku 1737 bol vyhlásený za svätého. Je patrónom všetkých diel lásky k blížnemu.

    Pripravil: Mgr. Štefan Blanár


    ↑